Chodník ikon – brožúra

Modrá značka – cyklistický chodník ikon – začína v Stakčíne na križovatke pri tanku, kde odbočuje vľavo smerom na Ulič. Pomalým miernym stúpaním kopíruje okraj lesa a koryto Cirochy po križovatku, odbočku na Jalovú. Tu môžu záujemcovia o drevený kostolík v Jalovej odbočiť vľavo a po asfaltovej ceste k nemu vystúpiť. Návrat na cyklotrasu je tou istou cestou. Z križovatky pod Jalovou začne najprv mierne a potom strmšie stúpanie nad úroveň Vodárenskej nádrže Starina. Odtiaľ sa cykloturistom naskytne prekrásny pohľad na celú nádrž. Asfaltová cesta pokračuje stúpaním najprv nad bývalú obec Dara , potom prudko klesá k bývalej obci Dara a následne opäť prudko stúpa serpentínami do sedla Karcaba. Nasleduje klesanie cez obec Príslop až po odbočku na Topoľu. Kto má záujem o prehliadku dreveného kostolíka odtiaľ pokračuje po modrej značke miernym stúpaním do obce Topoľa. Návrat na trasu tou istou cestou. Z odbočky na Topoľu pokračujeme mierne dole cez obec Kolbasov na odbočku do Ruského Potoka. K drevenému kostolíku v Ruskom Potokusa dostaneme po žltej značke. Po návrate pokračujeme klesaním popri potoku až do obce Ulič. Tu trasa prudko odbočuje vľavo a smeruje po asfaltovej ceste miernym stúpaním do Novej Sedlice. Za obcou Ulič nasleduje obec Uličské Krivé, kde sa hneď pri ceste nachádza drevený kostolík. Cyklotrasa ďalej pokračuje cez obec Zboj a Novú Sedlicu až na verejné táborisko nad obcou, kde plánujeme časom zriadiť prístrešok.

Sakrálne stavby na trase ikon

Väčšina drevených cerkví na východnom Slovensku pochádza zo 17.a 18. storočia. Staršie sa takmer nezachovali, pretože boli postavené zo stavebného materiálu, ktorý je málo odolný poveternostným vplyvom. Mnoho takýchto cenných výtvorov ľudovej architektúry bolo zničených, najmä v rokoch prvej a druhej svetovej vojny.

Z urbanistického hľadiska majú všetky drevené chrámy v rámci zástavby jednotlivých obcí dominantné postavenie. Sú situované spravidla na vyššie položených, niekedy až ťažko prístupných miestach, excentricky voči iným dedinským stavbám.
Súčasťou ich areálov sú aj neveľké cintoríny s jednoduchými drevenými, kamennými a železnými krížmi. Celý areál obklopuje zrubová alebo kamenná ohrada so vstupnou bránkou zastrešenou šindľom. Tento architektonický súbor v mnohých prípadoch vhodne doplňuje zvonica.

Všetky drevené cerkvi majú zrubovú základnú konštrukciu, ktorá vytvára široké možnosti z hľadiska pôdorysného riešenia a formálneho stvárnenia objektu. Preto okrem pravouhlých zrubov v tejto oblasti často stretávame zaujímavé polygonálne konštrukčné tvary, najmä u presbytérií. Najčastejšie sa používal materiál z ihličnatých stromov. Spodné trámy a niektoré ďalšie nosné časti(tragáre, okenice, zárubne) sa zhotovovali z duba, tisu alebo červeného smreku. Stavba spravidla spočívala na silných nárožných kameňoch, priestor medzi nimi vyplňovali až dodatočne. Súvislé základy z miestneho pieskovca zhotovovali len na vlhkých miestach.. Až v 18. storočí sa celistvé základy stávajú pravidlom. Kameň spájali hlinou alebo zmesou hliny, vápna a piesku. Trámy zrubu sú prevažne skresané do hranolov, občas sú to pologuľatiny. Sú kladené na seba vždy vo vodorovnej polohe a to až do určitej výšky stien.

Podobnou zrubovou technikou sú zhotovované jednotlivé stupne pyramidálnych striech. Pri spevňovaní vencov zrubu a iných konštrukčných prvkov sa predovšetkým z duchovných dôvodov pôvodne nepoužívali žiadne klince , ktoré vyvolávali predstavu ukrižovania. Ľudoví majstri sa snažili o zhotovovanie takých spojov, ktoré boli pevné a dobre odolávali poveternostným vplyvom. Na to používali dômyselné tesárske väzby. Iba na spevnenie hlavných konštrukčných častí používali drevené dubové kliny.

Vonkajšie strany zrubových stien sú niekedy ponechané v prírodnej podobe, vo väčšine prípadov je však celá stavba zvonku chránená šindľom.

U Bojkov na Zakarpatsku prevládali otvorené podstrešia spočívajúce na bohato vyrezávaných stĺpoch.

Charakteristickým znakom drevených cerkví na východnom Slovensku je ich trojdielnosť, ktorá okrem iného symbolizuje Svätú Trojicu. Stredný zrub (loď ) chrámu je najväčší, má tvar štvorca alebo obdĺžnika s dlhšou stranou v severojužnom smere. Oltárna časť na východe a babinec na západe sú menšie a majú tiež tvar obdĺžnika. Umiestnenie všetkých troch zrubov zodpovedá zákonom symetrie.

Veže – zvonice v celej lemkovskej oblasti majú štvorcový pôdorys a sú zhotovené za pomoci stĺpkovito-rámovej konštrukcie. Na východnom Slovensku sú v podstate dva typy veží. V prvom prípade spočíva základný rám veže bezprostredne na zemi, do neho sú šikmo zakotvené nosné stĺpy doskových alebo šindľových stien. V druhom prípade je nosný skelet veže ukotvený nad zrubom babinca, teda steny sú rovné alebo takmer rovné.

Pôvodne mala každá cerkev iba jeden vchod v západnej stene. Iné dverné otvory sú neskoršieho dáta. Charakteristickým elementom najstarších drevených kostolíkov je umiestnenie okenných otvorov výlučne v južných stenách lode a presbytéria. Táto tradícia má svoj počiatok ešte v stredoveku. Okná z oboch strán, t.j. v južnej aj severnej stene, sa objavujú až v druhej polovici 18. storočia. V niektorých starších stavbách boli zhotovované dodatočne. Ako krytina sa na drevených cerkvách zásadne používal šindeľ.

Umelecká výzdoba

Pre rusínsko-ukrajinské sakrálne stavby v oblasti východného Slovenska bola charakteristická Bohatá výzdoba. Dekorácia sa uplatňovala dokonca v spôsobe kladenia šindľov, šalovacích dosák a líšt. Tesársko-rezbárske geometrické ornamenty nachádzame na rôznych architektonických detailoch- trámoch, nosných stĺpoch,zárubniach, okenných rámoch a pod. Na mnohých drevených cerkvách sa zachovali rôzne ozdobné kupoly,kužeľovité, lichobežníkovité a pyramidálne ukončenia striech.

V rôznych dekoratívnych a doplnkových funkčných detailoch sa uplatňoval aj kov (kríže, mreže, kovanie a dvere). Zvláštnu pozornosť si zasluhujú najmä železné kríže, ktoré sú výrazovým umeleckým prejavom niekdajších dedinských kováčov. Vyznačujú sa pestrosťou foriem a veľmi bohatým, takmer nikdy sa neopakujúcim ornamentom. Každý kríž má originálny a svojrázny tvar, ktorý zároveň vyjadruje určitú symboliku.

Najvýznamnejšou a nevyhnutnou súčasťou drevených cerkví je ikonostas. Je výtvarným a funkčným jadrom sakrálneho objektu a zároveň hmatateľným dokladom východného ukrajinského pôvodu.

Jednotlivé zobrazenia ikon sú tesne späté s konkrétnym spôsobom života tunajšieho roľníckeho obyvateľstva, ktoré v jednotlivých svätcoch videlo patrónov svojej existencie a prosperity. Najčastejšie to boli sv. Juraj, ktorý podľa ľudovej viery pomáhal poľnohospodárom, sv. Mikuláš- ochranca príbytku pred požiarom a patrón tesárov, nebeský vojak sv. Michal archanjel, sv. Paraskieva- patrónka typicky ženských prác a rodiny a pod. Ikony s vyobrazeniami spomenutých svätcov vynikajú svojou dekoratívnosťou, zaujímavým ladením farieb a jednotlivých kompozícií. Práve v týchto výtvoroch sa najmarkantnejšie odrazilo estetické cítenie ľudu.

Jalová

Jalova

Cerkev sv. Juraja bola postavená v r. 1792 a obnovená v r. 1831. Zrubová predĺžená stavba je zvonku i zvnútra omietnutá hlinou a vybielená. Budova bola postavená z nerovných bukových klád (trámov), medzi ktorými vznikli škáry, ktoré bolo treba vyplniť.
Pred cerkvou bola malá odkrytá terasa. Jej štvorhranná strecha bola položená na jednoduchých stĺpoch. Celý kostol bol pokrytý plechovou strechou. Nad presbytériom vyrastá malá vežička, nad babincom sa zo strechy vypína veľká veža zakončená cibuľovitou kopulou.

Presbytérium a loď tvoria jednoliaty celok, ktorý dekoratívne predeľuje ikonostas, ktorý pochádza z druhej polovice 18. storočia. V strede má cárske dvere, ktoré sú rozčlenené dekoratívnym ornamentom štylizovaného viniča. Dva zo štyroch obrazov sú pre nedostatok miesta na ikonostase umiestnené na bočných stenách. Z tých istých dôvodov sú obrazy na tému “Nový zákon” zredukované na desať, tiež chýbajú obrazy s prorokmi, ktoré majú podľa pravidiel uzatvárať ikonostas.
Celý interiér dopĺňa železný svietnik s ozdobou viniča z konca 19. storočia.

Topoľa

Topoľa

Cerkev archanjela Michala bola postavená okolo r.1700. Je umiestnená na strmom kopci nad dedinou. Obklopuje ju cintorín, na južnej strane s drevenými krížmi z 20. storočia, na severnej strane cintorína prevládajú drevené kríže, na ktorých sú pripevnené železné atribúty.

V areáli sa na západ od cerkvi nachádza samostatná zvonica postavená v 20. stor. na mieste staršej, oveľa jednoduchšej (zo štyroch stĺpov).

Trojdielna zrubová stavba je prikrytá šindľovou valbovou strechou, z ktorej vyčnievajú dve vežičky zakončené cibuľkou a železným krížom. Zrub je chránený vysunutým podstreším, ktorý spočíva na vertikálnych stĺpoch ukotvených v horizontálnych trámoch – “podvalinách”. Budovu z troch strán osvetľujú okná, ktoré sú zvnútra štvorcové a zvonku okrúhle. Sú prerezané do zrubovej steny.

Na ikonostase z prvej polovice 18. storočia prevláda zelená farba. Jeho jednotlivé časti sú predelené horizontálne i vertikálne bohato zdobeným ornamentom. V podveží sa nachádza veľká ikona “Déesis” zo starého ikonostasu zo 17. storočia, namaľovaná na plátne.

Ruský Potok

Ruský Potok

Cerkev byzantsko-slovanského obradu archanjela Michala z polovice 18. storočia je postavená na kopci v dedine. Jej areál bol niekedy ohradený kamenným múrom s dvoma jednoduchými bránami z juhozápadu a z východu. Ich murované stĺpy boli zastrešené šindľovou strieškou. Pri juhozápadnej bráne veriaci v roku 1956 postavili zvonicu so šindľovou strechou.

Cerkev je typickou trojdielnou zrubovou stavbou pozdĺžneho charakteru. Svätyňa je od hlavnej časti lode oddelená ikonostasom. V hlavnej časti sa nachádza trám so zaoblenými hranami a vyrezávanými rozetami. V západnej časti je umiestnený chór, na ktorý sa dá vyjsť po drevenom rebríku. Celý kostol je pokrytý dvojstupňovou šindľovou strechou, ktorá presahuje pôdorys zrubovej konštrukcie. Nad presbytériom sa vypína malá vežička s cibuľovitým zakončením. Zo zrubovej konštrukcie podvežia vyrastá veža s vertikálnym obložením zakrytá šindľovou strieškou, ktorá pokračuje cibuľovitým tvarom a vežičkou zakončenou malou cibuľkou s jednoduchým železným krížom, rovnakým ako nad presbytériom.. Zvony boli spočiatku na veži, neskôr ich premiestnili v roku 1956 do novopostavenej zvonice.

Interiér tvorí ikonostas – výzdoba z polovice 18. storočia. Ikonostas sa tiahne po celej šírke lode, v kolorite prevláda zeleno-zlatá farba. Dve ikony zo spodného radu sú pre nedostatok miesta umiestnené po bokoch na severnej a južnej stene. Vhodným doplnkom interiéru sú dva menšie barokové svietniky z polovice 18. storočia. V objekte sa nachádzajú aj vzácne obradové knihy z roku 1626 a 1654.

Kalná Roztoka

Kalná Roztoka

Cerkev byzantsko-slovanského obradu sv. Vasilija Veľkého z konca 18. storočia, obnovená v roku 1839. Drevená zrubová stavba je omietnutá zvonku i zvnútra štukovou omietkou. Architektonickým vzhľadom i koncepciou sa podobá na murované cerkvi. Skladá sa z troch častí: presbytéria s mnohouholníkovým pôdorysom, z hlavnej lode a babinca. Podlaha je vo všetkých miestnostiach drevená. V severnej časti babinca vedú drevené schody na chór. Cerkev je pokrytá dvojstupňovou šindľovou strechou, z ktorej na západnej strane vyrastá veža s cibuľovitým zakončením. Pred cerkvou stojí neveľká drevená zvonica z 20. storočia so štvorcovým pôdorysom.

Vnútornú výzdobu tvorí ikonostas z 18. storočia, v strede ktorého sú cárske dvere zdobené rastlinným ornamentom. Ikonostas tvoria štyri rady. V prvom rade sa nachádza obraz Krista,ktorý je z roku 1773. Na stenách bočných vchodov ikonostasu sú fragmenty zo starých cárskych dverí. V strede ďalšieho radu ikonostasu nad cárskymi dverami je umiestnená “Posledná večera”, po oboch stranách sú výjavy z “Nového zákona”. Ikony sú oddelené stĺpikmi s bohatou ornamentálnou výzdobou štylizovaného viniča. V ďalšom rade ikonostasu je v strede obraz Krista-vševládcu (Pantokrator) a po oboch stranách po šesť apoštolov. Ikonostas uzatvárajú zhora dvojice starozákonných prorokov.

Interiér cerkvi dopĺňajú dva vysoké barokové drevené svietniky z 18. storočia s bohatou ornamentálnou výzdobou a tiež drevený dvojramenný kríž.

Uličské Krivé

Uličské Krivé

Drevená gréckokatolícka cerkov sv. Michala archanjela bola postavená v roku 1718. Je to typ trojdielnej zrubovej stavby, ktorá spočíva na jednoduchej kamennej podmurovke. Konštrukcia cerkvi má na rohoch odstupňované drevené trámy, na ktoré dopadá dvojstupňová šindľová strecha v tvare nepravidelnej valby. Do strechy sú osadené dve drevené veže, veľká západná nad vchodom do cerkvi, v ktorej sú umiestnené tri zvony a malá vežička nad svätyňou na východnej strane.

Cerkov je rozdelená na tri časti, podľa architektúry východných chrámov, a to na vchod (gr. nartex), loď a svätyňu. Dominantou vnútorného vybavenia cerkvi je ikonostas z 18. storočia, ktorý oddeľuje svätyňu od lode. Je vytvorený v štýle stredoeurópskeho baroka s prvkami rokoka. Ikony sú rozmiestnené v zhode s byzantskou tradíciou. Základný rad obsahuje ikony Ježiša Krista, Presvätej Bohorodičky, sv. Mikuláša Divotvorcu a sv. Michala Archanjela, ktorému je chrám aj zasvätený. Nad základným radom sa nachádza rad sviatkov Pána a Bohorodičky, nad ním je to rad dvanástich apoštolov a rad starozákonných patriarchov a prorokov. Nad cárskymi dverami je ikona poslednej večere, nad ňou je ikona Ježiša Krista-Pantokrátora ( vševládcu) s Bohorodičkou a s Jánom Krstiteľom po bokoch,ktorá spolu s apoštolmi tvorí takzvaný rad “déesis” a celkom hore Ukrižovanie.

Osobitnú pozornosť si však zasluhujú ikony umiestnené na stenách lode cerkvi. Na pravej strane v blízkosti ikonostasu je to ikona Ukrižovania z druhej polovice 17. storočia, ktorá je prácou ľudového ikonopisca, ďalej je to ikona Ježiša Krista – Pantokrátora a sv. Mikuláša Divotvorcu, ktoré pochádzajú zo 16. storočia. Z toho istého obdobia pochádza aj ikona Mandylion – Spas nerukotvornyj (rukou nestvorený obraz) ,ktorá je umiestnená na drevenom zábradlí chóru. Na ľavej strane v blízkosti ikonostasu sa nachádza obraz z roku 1834 s výjavom utrpenia Ježiša Krista, ďalej je to ikona sv. Michala Archanjela zo 16. storočia s klejmami (výjavy na stranách ikony ), vyhnanie z raja, Abrahámova žertva, traja mládenci v ohnivej peci… a ikona Presvätej Bohorodičky Hodigitrie s pochvalou (zobrazenie prorokov s textami o Spasiteľovi) z 15. storočia.